Daňové licencie alebo škola podnikania hrou

Autor: Peter Jurčo | 3.12.2013 o 19:40 | (upravené 3.12.2013 o 20:11) Karma článku: 22,12 | Prečítané:  11320x

Život je tvrdý. Ak chceš prežiť, musíš sa veľa narobiť. Ako to ale vysvetliť vlastným deťom? Ako ich pripraviť do života a viesť ich k zodpovednosti? Ako ich naučiť správne nakladať s financiami? Ako vzbudiť u nich vďačnosť za to, čo majú? Rozhodol som sa, že si s nimi zahrám jednu zaujímavú hru. Zavolal som si ich k stolu a oznámil som im, že im budem dávať na mesiac vreckové 100€.

Uvalenie daňových licencií na malých podnikateľovUvalenie daňových licencií na malých podnikateľovhttp://dreamstime.com

Tejto sume veľmi dobre rozumeli a chvíľu na mňa prekvapene pozerali, či to ich otec myslí vážne. Ja som zatiaľ vytiahol z peňaženky 300€ a rozdal som im po stovke. Reálna prítomnosť 100€ bankovky ich uistila v tom, že nežartujem a že sa im nesníva. Videl som na nich, akú majú veľkú radosť a ako nahlas kalkulujú, čo si za získané vreckové kúpia. Veľmi rýchlo si zrátali, že keď vydržia a 100€ si hneď neminú, môžu si o dva mesiace kúpiť niečo väčšie. Došlo aj na kalkulácie za celý rok. To už padali slová ako notebook, playstation, bicykel a pod.

Avšak toto bol ich posledný okamžik radosti. Moja hra totiž pokračovala ďalej.

Prvá lekcia bola o DPH. Povedal som im, že vreckové, ktoré získali, musia ako platcovia dane zdaniť 20 percentami. (Urobil som z nich platcov dane, aby bola ilustrácia zaujímavejšia) Oznámil som im, že mi musia odovzdať 20 percent z toho, čo získali, ako daň z pridanej hodnoty. Zo 100€ im odrazu ostalo 83€. Zabolelo, ale zinkasoval som po 17€ od každého.

Hneď nato som im oznámil, že si musia viesť účtovníctvo a že musia mať všetko dopodrobna zdokumentované. „Ale oci, veď mi si nevieme viesť účtovníctvo ! Veď aj ty máš svojho účtovníka!" Keďže neboli schopní si viesť svoje vlastné účtovníctvo (dobre som im ho skomplikoval, aby to nemali také ľahké), tak som zinkasoval od každého po 23 € ako položku na účtovníka. Rýchlo pochopili, ako je to s účtovníctvom. Ostalo im 60€. Myslím, že to bola rozumná cena. Vysvetlil som im, že by s ňou mali byť maximálne spokojní. Veď to nebolo až také zlé.

Teraz prišiel na rad nájom. Za 20m2 detskej izby som im vyrúbal kamarátsku, či skôr rodičovskú cenu, za ktorú by mi mali ruky bozkávať. Iba 20€ na mesiac. Ďalej som pripočítal stravu (10€) a cestnú daň (10€), keďže sa vozia v našom aute. Všetky náznaky radosti boli už fuč. Ani sa nenazdali a v rukách im ostala iba dvadsaťeurová bankovka.

„Oci, nechaj nám aspoň tých 20€!", zúfalo na mňa kričali.

Prišla na rad ďalšia lekcia - daň z príjmov. S radosťou som im zdanil sadzbou 23% ten zvyšok. Vysvetlil so im, že by si mohli dať do nákladov položku nájom, ale to by museli bývať v byte určenom iba na podnikanie, takže sa to na nich nevzťahuje.  Ostalo im po 16€ a 25 centov. Prestávalo ich to baviť, naopak, ja som mal z hry stále väčšiu radosť. A to som ešte neskončil.

To najlepšie prišlo na záver - zaviedol som daňovú licenciu a obral som ich aj o ten zvyšok. Pohrozil som im, že keď sa budú sťažovať, tak na nich pošlem daňovú kontrolu a budú mi ešte platiť penále. Veď niečo sa na nich nájsť musí. To ich úplne dorazilo.

Hra sa skončila - Game over.

Ten najstarší poznamenal: „Ale veď všetko čo sme mali sme nakoniec dali tebe!"

„Áno. Práve ste dostali názornú lekciu o malom podnikaní" - dodal som. „Ak chcete nejaké vreckové, tak si môžete požičať s 5% úrokom. A teraz prichádza Veľké finále!" Otvoril som balkónové dvere a peniaze som vyhodil von. Tomuto gestu vôbec nerozumeli, no pochopia to, keď budú veľkí.

Hra sa vydarila. Najbližšia lekcia bude o korupcii a o druhotnej platobnej neschopnosti. To som zvedavý, ako mi z neexistujúcich peňazí dajú na ruku 30% províziu za to, že im prejde projekt z Európskej únie.

Pre moje deti to bola iba „blbá ockova hra", no žiaľ, ja sa s týmto musím popasovať na život a na smrť. Ďakujem voličom, ktorí si zvolili takéto „istoty".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?